Source text in English | Translation by Katarina Perna (#9631) |
I remember reading once that some fellows use language to conceal thought, but it's been my experience that a good many more use it instead of thought. A businessman's conversation should be regulated by fewer and simpler rules than any other function of the human animal. They are: Have something to say. Say it. Stop talking. Beginning before you know what you want to say and keeping on after you have said it lands a merchant in a lawsuit or the poorhouse, and the first is a short cut to the second. I maintain a legal department here, and it costs a lot of money, but it's to keep me from going to law. It's all right when you are calling on a girl or talking with friends after dinner to run a conversation like a Sunday-school excursion, with stops to pick flowers; but in the office your sentences should be the shortest distance possible between periods. Cut out the introduction and the peroration, and stop before you get to secondly. You've got to preach short sermons to catch sinners; and deacons won't believe they need long ones themselves. Give fools the first and women the last word. The meat's always in the middle of the sandwich. Of course, a light butter on either side of it doesn't do any harm if it's intended for a man who likes butter. Remember, too, that it's easier to look wise than to talk wisdom. Say less than the other fellow and listen more than you talk; for when a man's listening he isn't telling on himself and he's flattering the fellow who is. Give most men a good listener and most women enough note-paper and they'll tell all they know. Money talks -- but not unless its owner has a loose tongue, and then its remarks are always offensive. Poverty talks, too, but nobody wants to hear what it has to say. | Pamätám si, ako som raz niekde čítal, že niektorí ľudia používajú jazyk na to, aby zatajili to, čo si myslia. No z vlastnej skúsenosti viem, že dobrá väčšina ho používa namiesto toho, aby rozmýšľala. Rozhovor, ktorý vedie obchodník, by sa mal riadiť menším počtom jednoduchších pravidiel než ktorákoľvek iná ľudská činnosť. Sú to tieto pravidlá: Mať čo povedať. Povedať to. Prestať hovoriť. Začať hovoriť predtým, ako viete, čo chcete povedať a neprestať, kým to nepoviete, privádza obchodníka pred súd alebo na mizinu, pričom jedno je skratkou k druhému. Platím si tu celé právne oddelenie a stojí ma to kopu peňazí, ale robím to preto, aby som sa nedostal do basy. Keď zvoláte na nejaké dievča alebo sa po večeri porozprávate so svojimi priateľmi a vediete pritom rozhovor ako počas nedeľných školských výletov a zastavujete sa, aby ste si natrhali kvety - to je fajn. Ibaže v kancelárii by vaše vety mali byť čo najkratšou prestávkou medzi polčasmi. Vynechajte úvod a zdĺhavé rečnenie a potom skončite skôr ako začnete. Musíte kázať krátke kázne, aby ste zaujali hriešnikov. A diakoni nebudú veriť, že sami potrebujú kázať dlho. Dajte bláznom prvé a ženám posledné slovo. Mäso je vždy v strede sendviča. Trochu masla na oboch stranách sendviča nie je na škodu, ak je určený pre človeka, ktorý ho má rád. Tiež si zapamätajte, že je ľahšie múdro sa tváriť ako hovoriť. Hovorte menej ako váš kolega a viac počúvajte, pretože keď muž počúva, nebonzuje na seba, ale nadŕža svojmu kolegovi, ktorý na neho bonzuje. Dajte väčšine mužov dobrého poslucháča a väčšine žien dostatok papiera a povedia všetko, čo vedia. Peniaze hovoria - ale až vtedy, keď ich majiteľ si nedáva pozor na jazyk, a preto aj ich poznámky sú stále urážlivé. Ani chudoba nemlčí, ale nikto si nechce vypočuť, čo nám chce povedať. |